DomaVšade dobre, doma najlepšie

Stručná história povodní na Slovensku

Publikované 23.04.2015 v 19:09 v kategórii Domov, prečítané: 145x

Kedysi naše rieky neboli vôbec (alebo len veľmi málo) regulované, to prišlo až neskôr, s nástupom ťažkej techniky. Takže rieka bola doslova nespútaný živel, valiaci sa kade sa mu zachcelo. Korytá riek sa storočiami hýbali po mapách, brehy sa menili, voda sa pravidelne vylievala na všetky strany - ako určila príroda.
PovodeňKedysi naše rieky neboli vôbec (alebo len veľmi málo) regulované, to prišlo až neskôr, s nástupom ťažkej techniky. Takže rieka bola doslova nespútaný živel, valiaci sa kade sa mu zachcelo. Korytá riek sa storočiami hýbali po mapách, brehy sa menili, voda sa pravidelne vylievala na všetky strany - ako určila príroda.

Slovenský vodohospodársky podnik na svojej stránke dokumentuje stručnú históriu povodní. Svoje vlastné dejiny s divokými potokmi a riečkami má však veľa miest a obcí na Slovensku, detailne by to určite vyšlo na niekoľko kníh.
Záznamy vravia, že prvá zdokumentovaná povodeň na Dunaji bola v roku 2012. Pravidelné meranie vodných stavov sa začalo v 19. storočí. Najväčšia povodeň za posledných 500 rokov bola tá v auguste 1501, keď vraj veľmi vytrvalo pršalo. Tá však zasiahla najmä dnešné Rakúsko, v Bratislave to bolo najhoršie v roku 1516, keď sa na Vydrickej bráne zachovala najstaršia povodňová značka vôbec. Jedna značka je napríklad aj na Laurinskej ulici - siaha 132 centimetrov nad úroveň chodníka (je možné, že značka bola osadená chybne, ale i tak dokumentuje tzv. ľadovú povodeň). Vodných značiek v našom hlavnom meste je asi tucet. Druhá najväčšia povodeň bola "dušičková" v roku 1787.
Najhoršie novodobé povodne, ktoré si ešte dobre pamätáme, boli v roku 2002, keď Dunaj siahal až po hradnú skalu pod devínom. Nábrežia Dunaja v Bratislave až po úplne centrum meste lemovali vrecia s pieskom, kanalizácia sčasti nefungovala. Dunaj vystúpil až na 10 metrov, našťastie, vďaka vodnému dielu v Gabčíkove to Bratislava prežila oveľa lepšie ako Praha, kde doslova zalialo časť metra. Veľa škody napáchali aj povodne v roku 2010, veľmi vlhkom roku, keď často pršalo.
Kráľ Žigmund Luxemburgský sa stal známy nielen vojnou s hustimi, ale aj tým, že okolo roku 1426 rozkázal stavať hrádze medzi Bratislavou a Šamorínom, aby ochránil Žitný ostrov. Dnes máme hrázdí stovky kilometrov - a i tak to nestačí. Súčasné vlády sa k ich budovaniu stavajú neochotne, pretože ide o projekty, ktoré by stáli obrovské peniaze. Odborníci si však myslia, že prevencia je stále lacnejšia ako platiť za spôsobené škody. Naozaj, keď sa znenazdajky priženie veľká vlna, človek je vďačný skôr za pevnú hrádzu ako za odvlhčovač, ktorý mu zapožičia charita či samospráva až po živelnej katastrofe.
Naša najdlšia rieka Váh sa v historických dokumentoch označuje ako "Rapax", čiže divá a neskrotná rieka. Možno aj preto sa dnes na nej nachádza suverénne najviac priehrad a je najlepšie vodohospodársky regulovaný. Najväčšia povodeń sa udiala na Váhu v roku 1813, keď v Európe práve skončili napoleonské vojny. Vodný živel zničil 50 dedín od Žiliny až po Sereď, bolo veľa mŕtvych aj škôd na majetku. Naši starí rodičia si určite spomenú aj na vyčínanie Váhu v rokoch 1958 a 1960, keď ešte vodohospodári mali rozpracovaných veľa diel.
Mimochodom, hoci spomíname veľké rieky Dunaj a Váh, najčastejšie k povodniam dochádza skôr na menších tokoch. Najmä v okolí Hornádu, Slanej a Ipľa (ale aj Torysa, Hnilec a iné). Najtypickejšími povodňami sú tie jarné, po dlhšej zime, keď je prostredie plné vlahy a zrážky sa už nedajú viac absorbovať.
Veľmi extrémnou povodňou bola tá v roku 1998 na riečke Malá Svinka v Prešovskom kraji. Hoci malá riečka, predsa len sa dokázala vzduť do 4 metrovej prívalovej vlny. Pretože za hodinu spadlo až 100 milimetrov zrážok. V obci Jarovnice zahynulo 50 ľudí.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?